Autorka: Oľga

Bol to vianočný čas v r.2018 pomyslela som si ,že som už dávno nebola v kostole na omši tak som sa vybrala na poobednú omšu vybrala som si miesto v lavici kde boli z kraja ešte dve miesta voľné. Moju pozornosť zaujal predo mnou na lavici  malý ruženček krásny slabomodrý krížik a desať guličiek a ešte tam bola brošňa strieborná a boli v nej  zasadené  biele guľky ,ako perličky. Tieto predmety tak upútali moju pozornosť ,že som len rozmýšľala, kde sa to tu vzalo. Za chvíľu si prisadla vedľa mňa pani a pohrúžila sa do modlitby. Po skončení omši som ešte chvíľu zostala sedieť v lavici, aby som sa netlačila  pri východe a ako som tak pozerala na predmety môjho záujmu ,počula som telepatický. „Zober si to, je to pre teba zato, že si prišla do kostola“, tak som dostala dar z neba.

Na Štedrý deň som sa opäť vybrala na polnočnú omšu a išla som trochu skôr, aby som sa ešte prešla po námestí pozrela si betlehem a vysvietený vianočný strom. Moju pozornosť upútala kôpka nejakých handier pri múre budovy. Prišla som bližšie, a tam ležali muž a žena  bezdomovci .Bolo mi ich ľúto, že v tomto veku sa ocitli na ulici a ešte v taký sviatočný deň .Otočila som sa a bežala domov nabalila som do krabičiek zemiakový šalát ,vyprážané ryby a pridala som aj flašku rumu, čo som neminula na pečenie. Vrátila som sa na námestie, bola už za 5 min. polnoc ,tak som v duchu vyslala myšlienky prosím obsaďte mi tam miesto.

Bezdomovci sa potešili môjmu daru a ja som bežala do kostola ,bolo tam už dosť plno ,ale miesto kde som sedela naposledy bolo voľné, celá lavica. Aj keď bol kostol plný ja som v mojej lavici sedela sama do konca omše .Takže moja prosba bola vyslyšaná, len mi bolo  divné, že si tam nikto neprisadol. Asi to obsadili anjeli.