Autorka: Gabi

Už dlhšie sa Vám chystám napísať svoj zážitok. Neviem, či je to pozdrav z druhej strany alebo je to len kontakt s mojim anjelom. Možno oboje.

Pred 16 rokmi som prežívala zložité životné obdobie, manžel mal životnú krízu a mala som obavy z budúcnosti. Menila som zamestnanie, čo bolo veľké rozhodnutie a bolo s tým spojené splnenie mnohých podmienok. Aj fyzicky som sa musela pripraviť, trénovala som niekoľko mesiacov. Dcéry boli ešte malé a bála som sa ako to všetko zvládnu. Nemala som byť 3 mesiace doma. Nemohla som sa spoliehať na iných ľudí a tak som si zvykla všetko si zabezpečiť sama. A odrazu to nešlo.

Chodila som do posilňovne, kde som stretla priateľku, ktorá sa venovala čisteniu čakier, meditácií, kontaktu s anjelmi. Chvíľu sme sa rozprávali a ona ma pozvala k sebe so slovami „potrebuješ to“. O svojich problémoch som jej nehovorila,  ale prišla som. Mala jednu miestnosť v dome prispôsobenú pre svoju prácu, sviečky, očistné kamene, veľa kníh – naozaj pekný priestor. Úplne som sa uvoľnila, všetko prebiehalo v tichosti o ničom sme sa nerozprávali. Začali sa mi vynárať myšlienky, že je niekto už roky so mnou. Že ma niekto sprevádza a pomáha mi. Začala som sa báť. Hovorila som si: „Čo keď to bez teba nezvládnem“. Nechcela som ho od seba pustiť. Niečo mi hovorilo, že to ďalej zvládnem sama. A tak som si povedala: „Dobre, tak choď. Asi je už čas ísť domov.“ Mala som pocit, že by to nebolo správne dlhšie ho držať. Ako keby sa na mňa usmial a bol preč.

Keď sa procedúra skončila a znovu som si sadla, kamarátka na mňa hľadela s vyvalenými očami. Chvíľku sme boli obe ticho. Povedala mi: „Ty si ho nechcela pustiť“. Nikdy predtým sme sa o mojich pocitoch nerozprávali. Aj ona to cítila, že sa bojím jeho odchodu, aj to že som dovolila, aby odišiel. Nikdy takúto skúsenosť nezažila. Bolo to zvláštne, ale cítila som sa potom lepšie a bola som rada za svoje rozhodnutie. Tešila som sa, že sa môže vrátiť domov. Myslím, že mi pomáhal od mojich 9 rokov do 35.

Kto to bol

Keď som mala 9 rokov zomrel mi dedko. Mal ma veľmi rád. On bol celkovo úžasný človek, dal by za nás život. Veľmi citlivý a bohužiaľ nešťastný. Nebol milovaný a celý život tým trpel. Tu citlivosť mám po ňom. O rok na to sa mi začali diať veľmi zle veci a trvali 7 rokov. Vtedy som nevnímal žiadnu osobu pri sebe. Bola som malá a veľa vecí som mala ako v hmle. Až keď som mala deti začala som tú ochranu vnímať. Nikdy som sa toho človeka nebála. Čím som bola staršia, tým viac som ho vnímala. Posledné roky pre 35kou som už naisto vedela že ma niekto duševne podporuje. Myslím, že to bol dedko. On by toho bol schopný a len on mohol vedieť čo sa mi deje.

Ešte som chcela k tým rokom. Pravidelne každých 7 rokov sa mi udeje niečo zásadné. Niečo čo zmení môj ďalší život. Niekedy je to dobré – ako narodenie mojej dcéry keď som mala 21, alebo zlé ako napríklad 48, keď mi manžel povedal, že nevie či chce byť do konca života so mnou a chce si žiť po svojom. To je už, ale iný príbeh – a nie je zaujímavý

Milovala som veľmi svoju babičku. Vychovávala nás s bratom miesto rodičov. Oni neboli zlí, ale žili si len jeden pre druhého. Babička zomrela pred 14 rokmi. Často cítim jej vôňu, chodí za mnou a ja mám z toho obrovskú radosť. Aj vďaka nej sa nebojím smrti, čaká ma tam spolu s inými priateľmi a rodinou. Pôjdem domov.

Prajem ti krásny deň a ďakujem, že som toto mohla sem napísať.