Autorka: Mačka

Určite ste už niekedy boli v situácii, ktorú ste chceli dostať pod svoju kontrolu a snažili ste sa z celej sily, aby ste dosiahli, čo ste mali naplánované. Takáto kontrola je niekedy potrebná: niekedy si život vyžaduje, aby ste si dupli nohou a nepopustili.
No, v mnohých prípadoch sa držíme tejto kontroly až príliš silno. Nechceme popustiť ani za svet…

Aby sme si boli naplno vedomí kde sme, a ako žijeme, musíme sa sústrediť na prítomnosť. Ľudia, ktorí potrebujú mať všetko pod kontrolou, sa vždy sústreďujú len na budúcnosť. Celý čas trávia plánovaním budúcnosti namiesto toho, aby žili v prítomnosti.

Ak sa snažíte kontrolovať všetko okolo vás už dlhú dobu, stalo sa to vaším zvykom. Potreba riadiť sa stala akýmsi impulzom, ktorý začne automaticky.

Cesta k stabilite, zníženému stresu a zvýšenému šťastiu vedie ale cez to, že sa budete snažiť zbaviť sa tohto impulzu. Váš stres zmizne, ako šibnutím čarovného prútiku, ak nepohľahnete inštinktu veci okolo seba riadiť, ale sa namiesto toho zhlboka nadýchnete a vydýchnete a necháte im voľný priebeh.

Z osobnej skúsenosti viem, že ľudia, ktorí majú potrebu mať všetko pod kontrolou, sú veľmi netrpezliví. Nástoja na tom, aby sa ich potreby uspokojili hneď a zaraz. Bez omeškania. Tvrdia, že ich potreby sú dôležitejšie, než potreby tých druhých. Poviem vám humorný príklad. Jedno leto som išla v okolí Banskej Bystrice “na vodu”, t.j. naplniť minerálku do fliaš domov na pitie. Zišli sme sa tam pekná hŕstka ľudí (bola sobota). Zrazu sa tam objavilo mladé dievča. Bola netrpezlivá a snažila sa okamžite presunúť k prameňu. Keď videla, že sa na ňu všetci pozeráme v nemom úžase, ona nám všetkým oznámila: “Nemôžem čakať. Ponáhľam sa.”

Bola vo veľkom strese, lebo chcela dosiahnuť svoj cieľ čo najrýchlejšie (predbehnutím sa). Znížil by sa jej stres, keby akceptovala, že veci sa uskutočnia, vyriešia a objasnia v ich vlastnom čase. Mohla sa radšej uvoľniť, prijať realitu situácie a zaradiť sa do radu. Mohli sme sa začať rozprávať a zlepšila by sa tak celková atmosféra medzi nami v altánku. A ktovie, možno by sme ju všetci nakoniec pustili naplniť si fľašky, ako prvú.

Ponaučenie

Ak necháme veci nech pracujú svojím vlastným tempom, veľa krát dosiahneme oveľa viac. Keď sa silou mocou snažíme o to, aby sme dosiahli ciele v tom čase, v ktorom MY chceme, bude nás to stáť veľa nervov.

Ak sa uvoľníme, hlášky typu, “Bože môj, nič sa nehýbe, čo budem robiť? Čo, ak sa mi to nakoniec nepodarí?!” budeme môcť pustiť z hlavy von.

Druhá vec

Naučte sa byť prispôsobiví/flexibilní. Ak sa vám v niečom stále nedarí, zrejme je to signál z duchovného sveta, aby ste prehodnotili svoje ciele a zamysleli sa nad tým, či sú tieto ciele pre vás tie správne. Odstúpte od situácie, dajte jej čas na dozretie a vráťte sa k nej neskôr, keď budete kľudnejší.

Americkí Indiáni majú jednu tradíciu, ktorá sa používa do dnes. Ak sa v kmeni vyskytne nejaký vážny problém, zíde sa celá Rada a snažia sa spoločne nájsť riešenie. Ak sa na ničom nevedia dohodnúť, náčelník povie: “Necháme tento problém tak. Vrátime sa k nemu na budúci mesiac.” A takto dajú problému šancu, aby sa vyriešil sám, alebo aby sa našlo riešenie.

Takže nabudúce, keď sa budete cítiť, že neviete kam z konopí, alebo že vám príležitosti unikajú pomedzi prsty, zastavte sa, predýchajte to a odstúpte od situácie.